Časť územia tejto osady bola obci Pribylina vrátená v roku 2000.
Dejiny Podbanského boli až do 19.storočia úzko späté s baníctvom, čo vyjadruje aj jeho názov. Prví haviari prišli pod Kriváň v prvej polovici 15.storočia, za vlády uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Zlatá horúčka, ktorá zachvátila Uhorsko v 16.storočí, sa nevyhla ani Tatrám. Jej iniciátor bol uhorský kráľ Ferdinand I., ktorý svojimi nariadeniami prakticky znárodnil uhorské baníctvo. Peniazmi získanými za vyťaženú rudu chcel financovať rozrastajúce sa cisárske vojsko, potrebné na vojnu proti Turkom a uhorskej šľachte. Kutacie práce v podkriváňskom banskom revíre, ktorý sa pričlenil k správe komorských majetkov v Liptovskom Hrádku sa naplno rozprúdili až za vlády cisára Maximiliána.
Zárodkom budúcej osady sa stala štátna horáreň s izbou pre turistov postavená na ľavom brehu Belej v roku 1871. Pri horárni vznikla vodná píla a mlyn na mletie smrekovej kôry, z ktorej liptovskí garbiari vyrábali trieslo. Koncom 19. storočia o Podbanské prejavili záujem mikulášski turisti, ktorí ho zahrnuli do projektu tzv. Liptovských kúpeľov.
Zaujímavá myšlienka sa napokon nerealizovala, a tak sa prvé objekty novej osady začali budovať až v roku 1923. Hlavným impulzom ich výstavby bolo rozšírenie lesnej cesty zo Štrbského Plesa cez Tri studničky. Prvú ubytovňu otvorili pre turistickú verejnosť v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20.storočia sa Podbanské mohlo stať dôležitou dopravnou križovatkou. V prvých povojnových rokoch sa osada pod Kriváňom rozrástla o desať drevených domov tzv. Lesného závodu mládeže. Pre rozvoj osady bol významný rok 1968. V rámci príprav Vysokých Tatier na majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, predĺžili Cestu slobody z Podbanského do Liptovského Hrádku. Zároveň v Podbanskom pribudol na svahu Hliny lyžiarsky vlek, o rok neskôr otvorili hotel Kriváň a v roku 1981 zotavovňu Permon.
